Neporovnávajte sa

Je to naša skreslená realita o nás samotných.

A prečo? Pretože okrem iného aj toto má za následok to, že sa cítite frustrovaní z toho, že sa vám nedarí, že nemáte dostatok čohokoľvek hmotného aj nehmotného. O tejto téme si dáme video, počas tohto vianočného týždňa ho dám dokopy a pridám aj viac ešte o Pokoji.

Vidíme susedov, priateľov, kolegov a mnohých ďalších ľudí napríklad aj priamo z rodiny, čo všetko majú. V hlave nám ide skreslená predstava toho, ako sa im darí, ako sa majú dobre, že si práve kúpili nové auto alebo nový dom. Že chodia často na dovolenky alebo si kupujú stále nové a nové veci. Že sú stále usmiatí, veselí, plní energie - toto vidíme často krát aj na sociálnych sieťach.

Potom si sadneme doma pozrieme sa okolo seba a na seba a ideme na to: analytická myseľ za pomoci ega vytvára skreslenú realitu o tom ako sme na tom vlastne my! Dám príklad:

"Pozri sa na seba, ako žiješ? Pozri na tie veci, ktoré máš ty, čo vlastníš, čo je vlastne tvoje? Veď pomaly nič nemáš, buď rád/rada, že žiješ aspoň takto. Nikdy nebudeš mať toľko čo tí druhí, nebudeš si môcť kúpiť stále niečo nové, musíš jednoducho mať šťastie na to, aby sa ti darilo. A vieš čo? Aj tak sa najviac darí iba tým, ktorí podvádzajú a klamú. A taký/á ty predsa nie si! Čo vlastne si o tebe druhí myslia, keď žiješ takto?"

A mohla by som pokračovať v takejto storke ešte ďalej...

Našli ste sa v tom? Alebo možno aj nie a myseľ u vás hrá cez iné slová. Nejde tu však o to aké slová som použila, ale o samotný "vydierací" spôsob, ktorým na vás tento mechanizmus používa. A vy mu veríte? Fakt mu veríte? Poddávame sa situácii a uveríme všetkému čo z tej našej "kotrby" vyletí. Tak viete čo vám poviem?

Začnite tým, že sa jednoducho na to vykašlete. Keď prídu myšlienky takéhoto typu a vy zacítite to, že už sa to blíži k porovnávaniu s ostatnými, už prichádza to samoľutovanie sa...uvedomte si, že to nie ste vy, ale myseľ a ego sa vás snaží dostať do pasce.

Prečo to vlastne takto je a prečo doteraz sme o tom nič nevedeli?

Pretože nadišiel správny čas na to, aby sme o tom začali hovoriť, aby sme to začali vnímať a používať v rámci bežného života. Je čas na to, aby sme pochopili, že my nie sme naša myseľ, že sme nad ňou (nevyvyšujeme sa pozor) je to iba preto, aby sme nadobudli ten stály pocit istoty, že to my to tu vedieme a tvoríme.